Stretnutie spolužiakov gymnázia po 20.rokoch
Naše stretnutie sa uskutočnilo 15.augusta 2009 v Terchovej (osada Štefanová) na CHATE VO VYHNANEJ.
Všetci, ktorým sa na stretnutie podarilo prísť by jednoznačne konštatovali:
BOLO VÝBORNE !!!
Ale zaslúži si to predsa len trošku viac priestoru:
Piatok 14.8.2009:
Prekrásne prostredie národného parku Malá Fatra, nádherné počasie (ešteže sme ho včas objednali), kľud a pohoda prispeli k dokonalej atmosfére stretnutia. Keďže sme nechceli nechať nič na náhode, mužská časť triedy sa rozhodla preveriť ponúkané možnosti už deň vopred a zliezli sme v altánku chaty v piatok podvečer. Keďže sa stalo, že chata bola preplnená bratmi čechmi dostali sme náhradné ubytovanie v priľahlom penzióne. Na sobotnú akciu sme však dostali garanciu, že sa táto situácia nebude opakovať. Postupne sme preverili skladové zásoby baru chaty, kde sme zaznamenali ďalšie nedostatky a odporučili personálu sobotňajšiu návštevu veľkoskladu. Následne sme sa pustili do kontroli prersonálu kuchyne degustáciou mŕtveho živočícha (našťastie svinky) a na vlastných žalúdkoch preverili, či ani konzumácia väčšieho množstvo stravy v tomto zariadení nespôsobí zažívacie problémy. V útrobách každého z nás skončilo približne 500 g marinovaných rezňov, čo sme postupne trávili zopár ďalších hodín. Pri dymiacich cigarách ktoré nám priniesol náčelník Lubo sme si uctili skonzumovanú obetu a prosili bohov hôr o vydarený nasledujúci deň. Do skorých ranných hodín sme preberali množstvo predošlých a prichádzajúcich udalostí a unavený trávením a dymom sme sa vybrali do pelechov. Naša misia splnila svoj účel !
Sobota 15.8.2009:
"Každým krokom a pribúdajúcou nadmorskou výškou som cítil v hlave otrasy a pichľavú bolesť. Nemusel som 2x hádať z čoho. Môj parťák Lubo kráčajúci raz za mnou, raz predomnou mal rovnaké pocity. Vrátime sa ? Ale čoby, ani jeden nie sme z tích čo sa vzdávajú !" Po hodine stúpania dosahujeme nadmorskú výšku rovných 1000 m a pred výdajovým okienkom Chaty pod Grúňom váhame, aký si dáme "vyprošťováček". Pivo či vývar ? Oboje ! Po pár minútach sme zase čulí mladíci. Hodinku pobudneme hore a vraciame sa späť do doliny. Ičo a Luboš nás sprevádzajú bez akýchkoľvek problémov. Braňo zostal prezieravo strážiť základný tábor. Po návrate na základňu dávame obed a zdravotné problémy sa vytrácajú, čo okamžite zapijeme ginom s tonicom a pohárom piva. Od tohoto okamžiku nedočkavo sledujeme výstupovú cestu smerom z doliny na základňu odkiaľ očakávame príchod zvyšku výpravy !
Prvé vozidlo s dámskou posádkou dorazilo po 15-tej hodine. Ďalej som to už nedokázal registrovať. Jedna známa tvár striedala druhú. Postupne prichádzali ďalšie a ďalšie spolužiačky. Za pár minút altánok pred chatou pripomínal včelí úľ kde to poriadne žilo. Zvítavanie a prvé prípitky na oslavu opätovného stretnutia ukrojili skoro 3 hodiny, keď sme sa o 18,00 pobrali do chaty na spoločnú večeru. Pre všetkých prítomných bolo veľmi príjemné, že naše pozvanie prijala aj pani profesorka. Jitka a Zita merali cestu až z Nemecka aby s nami pobudli aspoň pár hodín. Slávnostného príhovoru sa nemohol lepšie ujať nikto iný ako Lubo. Pravdepodobne nám vychádza z formy lebo jeho reč bola tentokrát nečakane krátka. Ale nie, tak to bolo správne. Načo oficiality. Od počiatku sme chceli aby stretnutie bolo pohodové a neformálne. A v takejto atmosfére pokračovalo po spoločnej večeri ďalej. Hodina za hodinou ubiehali ako voda. Nie každému dovolili povinnosti zostať na chate až do rána a tak sa niektoré spolužiačky chtiac nechtiac museli postupne rozlúčiť a odcestovať. Každý kto mohol to odkladal do poslednej chvíle a prvé lúčenia prišli až hodinu pred polnocou. Tí čo vládali a nechceli sa pobrať spať ani po zatvorení reštaurácie presunuli svoje telesné schránky pred chatu do príjemného altánku. Už ani neviem ktorému schopnému lovcovi sa podarilo založiť oheň v krbe pri ktorom sme sa výborne bavili až skoro do tretej hodiny rannej.
Nedeľa 16.8.2009:
Aj keď sme túto noc moc nepospali, už ráno sme sa postupne zišli v reštaurácii na raňajkách a preberali predchádzajúci večer. Vlastne bolo veľmi príjemné konštatovať veľkú spokojnosť všetkých prítomných so stretnutím. Nič sa nepokazilo, všetko vyšlo ako malo byť.
Čo dodať na záver ? Len jednu vetu: Stálo to za tú námahu !
Robo G.